Prievany a prievany

Pre objavenie jaskyne je prievan  jasným signálom kde by mohla byť jaskyňa.  Pri našich výskumoch napr. v Demän. doline, Červených vrchoch a pod.  prievan vždy  závisel od vonkajšej teploty a bol istým indikátorom pokračovania jaskyne. Najsilnejší prievan sme zažili v priepasti Studnia v Kazalnicy na poľskej strane  Červených vrchov.  Pri teplote  25 stupňov vo vchode tak fúka, ako keď si otvoríte okno na aute pri 50 km rýchlosti. Je to masív Twardeho grzbetu, od vyvieračky Lodowe Źródło (975 m)  v doline  Kościeliska  až po naše jaskyne na Temniaku (2 096 m) a Kresanici (2 122 m) - Nová Kresanica, Vyšná Kresanica a pod. je prevýšenie cca 1 100 m, ale prievanová situácia  asi 700 m. Je to najrozsiahlejší tatranský vápencový hrebeň.  Podobné prievany si pamätáme aj vo vchode jaskyne Javorinka vo Vysokých Tatrách z rokov 1984-5, keď sme tam počas zimných akcii  liezli pod vedením P. MIttera st. a dosiahli prevýšenie + 360 m.  Tichá jaskyňa (Piu), ležiaca v južných svahoch masívu Goričková (1 912 m) s dĺžkou asi 650 m zase vykazuje tzv. pulzné prievany. Jaskyňa je pravdepodobne odvodňovaná do poľského výveru - Goryczkowe wywierzysko. V Macedónku v Slovačke jame na Karadžici, ale aj inde, napr. v Medvedej jaskyni  v Červených vrchoch, alebo Žabej studni pod Kriváňom zase evidujeme tzv. ľadové prievany. Udržujú „pri živote“ po zime vytvorený ľad vo vstupných priestoroch mnoho  dní či týždňov. Hoci  to vyzerá na horný vchod, prievanovo je spodný.

V Malužinej v  Modrej jaskyni, ale hlavne v jej okolí  pozorujeme úplne niečo nové. V čase objavu Modrej jaskyne pri vtedajšej teplote cca -28 až -30 stupňov, sme zaregistrovali 15 až 20 výparov rôznej intenzity. Kým pri tejto teplote vanie z niektorých vchodov a pod.  doslovne biela para, tak v lete aj pri teplotách  nad + 20 a viac  stupňov sa nepohne  ani lístok. Malý ostrov vápencov vpravo  za cestou, kde je evidentné množstvo ponorov a kde je aj Modrá jaskyňa, sa zdá len ako malý vybiehajúci polostrov  vápencov (cca 400 x 500 m). Naše prekvapenie nastalo, keď nás výskumníci zo SSJ  informovali, že našli záznamy z geologických vrtov  z roku 1965. V blízkosti Modrej jaskyne dosiahli vápence hĺbku  -145 m, taký hlboký bol vrt.

Predpokladáme, že takéto prievany prenikajú z podzemných priestorov vytvorené  pod sebou, kde niekde v hĺbke sú uzavreté sifónmi, alebo inou prekážkou. Teplý vzduch dôsledkom rozpínania  a klesajúcej vonkajšej teploty sa pomaly tlačí smerom hore cez zanesené, zavalené chodby až na povrch. Podľa sklonu vápencov (cca 25 stupňov) na niektorých miestach  v Modrej jaskyni  sme určili, že vody z tejto jaskyne tečú popod potok Bocianka a dedinu Malužiná v hĺbke asi 45 -55m. Nové zistenia  menia pohľad na odvodňovanie v tejto oblasti a prievanovú situáciu posúvajú do nového bádania.

video nahrávané  pri  - 11 stupňov celzia, Myšia jaskyňa. Leží v ponorovej zóne v dĺžke asi 350 m, foto-kamera zle otočená.

https://www.youtube.com/watch?v=oRjktcQsJBE