HISTÓRIA

História speleologického výskumu Červených vrchov
od začiatku až po rok 1989

Fenomén vysokohorského krasu Červených vrchov, ležiaci na území dvoch štátov, predstavuje od začiatku speleológie hlavnú pozornosť vo výskume veľkých vysokohorských jaskýň.

Pod vplyvom objavov v poľskej časti Červených vrchov nastal aj na Slovensku postupne rozmach prieskumu na slovenskej strane.
Najskôr to boli Poliaci, ktorí preskúmali vrcholové časti Kresanice a zostúpili do niektorých priepastí (Ľadová priepasť, priepasť Kresanica). Zakrátko začína aktivita našich popredných najaktívnejších slovenských jaskyniarov: A. Droppa, D. Kubíny, V. Benický, S. Šrol, P. Hipman, J. Slančík. Najvážnejší výskum v rokoch 1975 -1985 uskutočňuje skupina pod vedením Zdenka Hochmutha, P. Patek, P. Zanvit, V. Vacke, J. Thuróczy, P. Vozárik, M. Valaštiak a iní. Dá sa povedať, že preskúmali čo mohli a výrazne prispeli k takmer ucelenému výskumu podloženého spracovaním všetkých objavených jaskýň (Slovenský kras 1982, ročník XX).

Prieskum v Poľskej časti Červených vrchov

Mohutné masívy Červených vrchov pri pohľade zo Zakopaného, resp. z Koscieliska vzbudzujú obdiv a jaskyniarske vzrušenie. Prevýšenie od spodnej časti územia až po vrcholové dosahuje 1200-1300 m a tak zimné výstupy do najvyššie položených jaskýň predstavujú zdatnú vysokohorskú túru.
Objavy na Poľskej strane v začiatkoch pripomínali objavy v Alpách, veď v 60.tych rokoch 20. storočia Wielka Sniežna (-620 m) figurovala v hĺbke na 6. mieste vo svetových tabuľkách. Rozmach hĺbkovej speleológie nadobúda oproti nám ďaleko presahujúce rozmery a výprava v tej dobe do Wielkej Sniežnej alebo inej hlbokej jaskyne mala charakter ozajstnej expedície.

Rok 1990  na Tomanovej chatke, Tomanová dolina - Tichá dolina

Stoja zľava: J.Kleskeň, P.Holúbek, N.Holúbeková, J.Šmoll, ?, J.Očkaiková, Ľ.Očkaik, S.Chrapčiaková

kľačia: M.Kováčik, B.Šmollová

Založenie speleoklubu Červené vrchy

Naše začiatky siahajú do rokov 1986 a 1987, keď sme sa v zime 2-krát pokúsili zdolať Wielku Sniežnu a medzitým v r. 1986 sme zostúpili do Ptáčej studne -350 m (Šmoll, Rybanský, Koľbík, Vozárik, Valaštiak). V marci 1988 prišla naša prvá prieskumná a pamätná akcia do priepasti Zadný úplaz - 7 hodinový zimný výstup na lyžiach z Podbanského a 3 dni v jaskyni (Labuda, Holúbek, Ferianc, Šmoll).
Za začiatok nášho pôsobenia v Červených vrchoch považujeme jeseň roku 1989, kedy uskutočňujeme prvé pracovné akcie v Zadnom Úplaze, prekonávame zával, ktorý z časti drevíme a začiatkom roka 1990 v zime objavujeme nové priestory v Červených vrchoch, studňa SPS.
V roku 1990 zakladáme oficiálne nový speleologický klub Červené vrchy.
Na základe dohody sa predsedom stáva J. Šmoll.

Zakladajúci členovia:
Ľubomír Očkaik (od r. 1984 Ružomberok)
Ján Kleskeň (od r. 1982 Martin)
Peter Holúbek (od r. 1986 Terchová, od r. 1988 Martin, od r. 1995 Nicolaus)
Bibiana Lovichová (Šmollová) (nečlen, horolezecký oddiel Jasná)
Ján Šmoll (od r. 1979 člen OS Lipt. Mikuláš a od r. 1982 . člen klubu Demänovská dolina)

Ďalší starší a noví členovia: Ľ. Rybanský, M. Kováčik, P. Staník, K. Dudzinski, M. Sluka.

Prišli a odišli ďalší jaskyniari, ktorí sa viac či menej podieľali a podieľajú na prieskume Červených vrchov:
J. Szunyog, M. Hurtaj, Marianka Jagerčiková, P. Vaňek, E. Kapucian, P. Imrich, J. Psotka, J. Vykoupil, P. Okoličány, Tinka Majerníčková, Gabika Majerníčková, Štefan Labuda, Roman Staroň a mnohí ďalší, ktorí sú uvedení na mapách.

Miro Kováčík v Novej Kresanici, meranie a zostup Ženskou priepasťou

Vchod do Zadného Úplazu,         Morenie výdrevy pred vchodom do Zadného Úplazu

Oddych pri výstupe, Očkaik, Holúbek, v chatke Tomanová  Očkaik, Kleskeň, Šmollová