Situácia nad Bunou a Bunicou

Krasová oblasť nad vývermi Buna a Bunica, preložil a spracoval   J. Psotka

Nevesinjsko polje s plochou približne 170 km², je druhé najväčšie krasové polje v Bosne a Hercegovine. Riečna sieť polja je skôr skromná a predstavujú ju občasné (efemérne) rieky, ktoré tečú len v obdobiach dažďa a topenia snehu. Najväčší prietok vody v polji má efemérna rieka Zalomka a jej prítoky Drežanjka a Zavidolka. Priemerná nadmorská výška polja je 870 m.n.m. a jeho najnižším miestom je ponor Biograd (800 m.n.m.). Tento ponor s maximálnou hltacou schopnosťou 110 m³/s je koncovým miestom rieky Zalomka. Rieka tečie priemerne 212 dní do roka, s priemerným prietokom 11,2 m³/s. Maximálny zaregistrovaný prietok je 440 m³/s. Maximálna zmeraná hĺbka povodňovej vody je 38,3 m. V lete jej tok úplne vysychá. Všetka voda zo zbernej oblasti Nevesinjskeho polja vyteká vo vyvieračkach Buna (2,95–380 m³/s) a Bunica (0,7–207 m³/s) neďaleko mesta Mostar, v nadmorskej výške 36 m.n.m. Vyvieračky a ich zberná oblasť sa síce nachádzajú v jednej krajine (Bosna a Hercegovina) ale vývery sú na území jednej politickej entity (Federácia Bosna a Hercegovina) a ich zberná oblasť (približne 90%) leží na území entity Republika Srpska, čo predstavuje cezhraničný krasový akvifér. Vyvieračka Bunica ja priamo spojená s ponorom Biograd, ktorý leží vo výške 800 m.n.m. a 20 km ďaleko. Je to jeden z najväčších známych ponorov v speleologii vôbec. Stopovacia skúška bola vykonaná pri vtoku 60 m³/s do ponoru, pričom stopovacia látka sa objavila vo vyvieračke Bunica za 16 h a 30 min. Teoretická rýchlosť prúdenia je okolo 34 cm/s. Ide tu o priame hydrologické prepojenie cez krasové kanály, zrejme najpriamejšie v celej Východnej Hercegovine. Podzemná voda prechádza vnútornú politickú hranicu v hĺbkach okolo 600–700 m. Hlboký piezometrický vrt v Nevesinjskom polji ukázal fluktuáciu hladiny podzemnej vody v oblasti polja medzi 280–315 m, čo je najvyššia hodnota zaznamenaná v krase vôbec! Podľa záznamov sú zmeny vo výdatnosti vyvieračiek veľmi rýchle a náhle, závislé od množstva zrážok. Ponor Biograd skúmali francúzski jaskyniari Michel Guis a Laurent Tarazona (http://www.plongeesout.com, Bosnie) v rokoch 2004, 2005 a 2007, pričom zamerali 1080 m chodieb a preskúmali dva sifóny, za nimi sú veľmi silné prievany. Dosiahli hĺbku asi 120 m. Vo vyvieračke Bunica dosiahli francúzski potápači dĺžku 160 a hĺbku 73 m. V oblasti ponoru Biograd by bolo dobré vykonať podrobný povrchový prieskum za účelom nájdenia možných vstupov do tohto systému, napr. priepastí, neaktívnych ponorov, prepadlísk atď. Bude treba poriadne preskúmať aj neďalekú Novakovu pećinu, ktorá predstavuje obrovský starý ponor, zrejme toho istého hydrologického systému.