Prvý kilometer nad hranicou 2000m.n.m.

Prvý kilometer podzemných priestorov s vchodmi nad hranicou 2 000 m.n.m.

Veľmi ťažko sa rodilo a aj rodí objavovanie v jaskyniach v Červených vrchoch na Slovenskej strane. Príchodom novej techniky sme postupne porozširovali úzke priestory v Novej Kresanici a zároveň sme uskutočňovali ďalšie prieskumy vo Vyšnej Kresanici a v KR 11, ale aj v ďalších lokalitách v okolí vrcholu Kresanica (2122 m.n.m.) a Temniaka (2096 m.n.m.). V lete r. 2013 sa nám podarilo domerať objavené priestory Vyšnej Kresanice a zistili sme, že dve jaskyne Nová a Vyšná Kresanica dosahujú spoločnú dĺžku cez 1 km, presne 1045 m. Nová a Vyšná Kresanica sú najväčšie vápencové jaskyne s vchodmi nad hranicou 2000 m.n.m.

V Novej Kresanici, objavenej v roku 1990 do hĺbky 110 m, až v lete 2001 sme prekonali asi 40 m zával a v ďalšom závale sme dosiahli hĺbku 183 m. Postúpili sme ešte ďalších asi 8-12 m v tomto závale , ktoré treba domerať.

Vyšná Kresanica, objavená už nebohým Dr. A. Droppom v r. 1963, dosahovala dĺžku cca 70 m a hĺbku 30 m. Novou technikou sme postupne v rôznych častiach závalov postupne objavili nové „chodby“ a jaskyňa dosiahla dĺžku 211 m. Jaskyňa sa vyznačuje silným prievanom, ktorý sa stráca v rôznych puklinách. Intenzívny prieskum v tejto jaskyni uskutočňovala aj partia okolo Z. Hochmutha. Dôkazom bol najvyššie položený bivak /2 080m.n.m./ v jaskyni na Slovensku v osemdesiatych rokoch.

Objav 1 km hlbokej jaskyne na Slovensku je možný práve v tejto oblasti .

25 rokov SK Červené vrchy

25 rokov, alebo štvrť storočie výskumu Speleoklubu Červené vrchy nájdete tu

35 rokov od začiatku nášho speleoalpinizmu nájdete tu

Občasná vyvieračka - Červené vrchy

Občasná vyvieračka – Červené vrchy, 13-16.11.2014

Vchod jaskyne leží vo výške 1450 m.n.m. pod Rozpadlým grúňom (vybiehajúci hrebeň z masívu Kresanica) asi 50 m vyššie nad stálym výverom. Podľa nášho poznania je Občasná vyvieračka len určitým prepadom krasového územia Červených vrchov, čo zrejme spôsobili prevrátené vrásy na južných svahoch Kresanice 2122 m.n.m. a Stoloch 1947 m.n.m.. Sklon vápencov je uložený smerom na sever do Poľska a Občasná vyvieračka je jediným výverom na asi 8 km dlhom území (Temniak – Ľaliové sedlo) a aj výdatnosť oproti poľským výverom je mnohokrát menšia a o 400 až 550 m vyššie položená.

Prvé čerpacie a potápačské akcie uskutočnila skupina pod vedením Z. Hochmutha a potápača F. Kucharoviča v osemdesiatych rokoch.

V decembri 2001 sme vyčerpali vstupné dva sifóny a v januári 2002 sme sa pokúsili počas 5-dňovej akcie aj o čerpanie 4.-tého sifónu.

Takmer po 13 rokoch sme opäť uskutočnili 3-dňovú akciu za účelom potápania v 4.-tom sifóne. Keďže technika sa zlepšuje, tak aj čerpanie 2 vstupných sifónov trvalo asi 10 hodín (Hochmuth a spol. v roku 1975 čerpal pomocou násosky asi 10-12 dní).

Do sifónu najskôr zamieril K. Kyška a poľská potápačka Agniežka. Po 30-40 m Karlovi zamrzli automatiky a tak musel von. Agniežka zaplávala do dĺžky 50 m a následne sa vrátila na hladinu.

Do sifónu sa zanoril Honzo a Mateusz, ktorí došli na koniec dvoch vodiacich šnúr, zrejme ešte z obdobia Kucharoviča . V nedeľu sa opäť zanára Honzo, dosahuje koniec včerajších šnúr, postupuje už asi novoobjavenými chodbami ďalej 40-50 m až do 2 m širokej chodby, ale z výškou len 20-30 cm. Asi 1 m dlhý úsek zanesený skalami a štrkom, avšak ďalej už vidieť do väčšieho priestoru. Honzo sa vynára s tým, že už v pondelok by išiel kopať do sifónu. Hĺbka v 4tom sifóne sa pohybuje v rozmedzí 5-15m.

Po Honzovi sa ponára Mateusz a skúma vo vzdialenosti asi 100 m od 4.-tého sifónu neurčitú odbočku , ktorá po preskúmaní je len malý výbežok v chodbe.

Vo večerných hodinách transportujeme zvyšok materiálu do Tomanovej doliny k autu.

Akcie sa zúčastnilo 18 jaskyniarov, z toho 11 Slovákov: Ľ. Očkaik, P. Imrich, F. a G. Majerníčkové, P. Pokrievka ml., J. Szunyog, rodina Kyškovcov a J. Šmoll a 7 Poliakov: Honzo, Homer, Agniežka, Mateusz a 3 nosiči.

J. Šmoll