Velebit 1993 očami novinára

Články opisujú začiatky expedícií slovenských jaskyniarov na Balkáne, ktoré trvajú od roku 1990 začínajúc Monte Caninom  až po dnes.   autor Ján Dzúr  /novinár týždenníka Liptov, neskôr Slovenky a Šarmu/

časť1

časť2

časť3

časť4

časť5

časť6

časť7

Nová Kresanica /2016m.n.m./ - Červené vrchy

Akcia Poľských jaskyniarov v jaskyni Nová Kresanica -190 m, foto vo FOTOGALÉRIA od Sylwie Solarcyzk a Jana Kucmierza

Velika Klisura - Gryka e Madhe 2015

Velika Klisura - Gryka e Madhe, leto 2015

V posledných rokoch v jaskyni Velika Klisura prebieha výskum hlavne v sifónoch, ktorého aktérmi sú Poliaci /Jacek Strejczyk, Łukasz Korek, Michał Wanczewski, Piotr Karpiński, Mateusz Popek, Jakub Maciejewski, Wiktor Trojanowski, BuyOne Bajłan, Jerzy Dedyk, Hińczyk Hinol, Maciej Michalski, Maku Ziółkowski/ pod vedením Honzu (Dominik Graczyk). Od roku 2010 preskúmali 11 sifónov a objavili cez 400 m nových chodieb. Avšak najväčší objav je na konci aktívneho toku, kde vo Velikom sifóne dosiahli hĺbku cez 70 m a vošli do chodieb o rozmere až 10 m. Pravdepodobne silný podzemný tok, ktorý tečie ďalej masívom. Predpokladáme, že cez Veliku Klisuru odteká voda, ktorá pri zvýšených stavoch slúži ako občasný výver (stály prietok v suchom období je 10-15 l/s).

Na základe týchto skutočností evidujeme v jaskyni 6 jaskynných poschodí.

Informácie od Dominika Graczyka, mapa tu

Vstup do Velikeho sifónu, foto L. Štubňa tu

Shpella Gryka e Madhe atraksion turisik

Objav v Malužinej

Malužiná – Bocianská dolina

Gabriela Majerníčková, Matúš Šušel a Ján Šmoll

Parádny objav, tak by sme mohli charakterizovať objav novej jaskyne v dĺžke do cca 40 m. Samotná dĺžka je však zatiaľ nezaujímavá, podstatný je charakter a pôvod jaskyne. V hornej časti dediny Malužiná na starom ponore (už veľmi dlhé obdobie neaktívne a roky zasypané zeminou kvôli ihrisku, asi 200 m od miesta, kde sa vlani konal jaskyniarsky týždeň), len niekoľko metrov od cesty sme prenikli cez cca 7 m dlhú erodovanú chodbičku (táto bola asi 15-20 rokov zasypaná deťmi, lebo im tam padala lopta) do riečnej chodby a dómiku o výške cca 3-3,5 m (dostal názov Malužinský dómik). V tomto priestore sa nachádza množstvo žulového piesku a okruhliakov s veľkosťou aj pol metra, čo znamená, že v dávnych dobách sa tu zrejme ponárala možno celá zlatonosná Bocianka. S Malužinského dómiku pokračuje viacero erodovaných chodbičiek, kde však treba kopať alebo sú neprielezné. Hlavná chodba sa zarezáva hlbšie a je zanesená spomínaným žulovým pieskom, okruhliakmi a hlinou a leží na úrovni povrchového toku. Podzemné priestory budú zrejme pokračovať aj popod samotnú dedinku Malužiná. Pravdepodobne oveľa zaujímavejšie to však bude hlbšie v jaskyni kde po 0,4 km (priamo v dedine) je malá vyvieračka známa ako teplica (+ 8,7 °C), ďalšie za dedinou po 1 km a cca 2,4 km, kde nad týmto posledným výverom leží množstvo závrtov. Pri výkopových prácach na konci v hlavnej chodbe v hĺbke 1 m nachádzame ďalšie veľké a malé okruhliaky a žulový piesok, takže len kopať.

A tak Bocianská dolina bude asi treťou dolinou (po Demänovskej a Jánskej doline) na severnej strane Nízkych Tatier, kde sa voda vo veľkom ponárala do podzemia.

Napísal J. Šmoll, Palúdzka 20.7.2015

žulové okruhliaky v Malužinskom dómiku,

lokalita objavu na konci ihriska, počas kopania sa tu zastavovalo veľa obyvateľov Malužinej

Matúš a Gabika, Matúš bol jeden z tých detí, čo pred 20 rokmi zasýpali túto dieru

foto: G. Majerníčková